Menu

Skrytý zmysel života >>>

Prof. Jorge A. Livraga 

Filozofi sa vždy zaujímali o život a jeho rôzne aspekty: či život pokračuje, či existuje smrť, čo sa deje potom, keď opustíme javisko tohto sveta...
A mňa osobne vždy veľmi udivovalo, že práve v prítomnom okamihu je toľko miliónov ľudí odsúdených na smrť. Všetci musíme zomrieť. Niekedy si pod vplyvom takpovediac materialistických znakov tohto historického okamihu myslíme, že je lepšie o tom ani nepremýšľať. Vždy veríme, že sa to stane niekomu inému, aj keď je očividné, že všetci sa rodíme, žijeme a musíme zomrieť.

 

Filozofia, výchova pre život >>>

Delia S. Guzmán

V období utópii, snov a skutočností chceme hovoriť  o filozofii. A hovoriť o filozofii znamená hovoriť o mnohých veciach.
Je filozofia utópiou...? Môže nám tak pripadať, pretože obsahuje veľa prvkov, ktoré sa majú uskutočniť v budúcnosti. Je to sen? Veď o filozofii tak či onak snívali významné osobnosti všetkých veľkých civilizácií. Je to skutočnosť? Som presvedčená, že všetci ľudia, aj keď o tom nevedia, a nemajú žiadny titul, sú filozofi. Som presvedčená, že filozof sa rodí v každom človeku, ktorý sa pýta na najrôznejšie veci a ktorý, keď sa stretne sám so sebou, chce vedieť, kým je.

 

Väzenie času >>>

Delia S. Guzmán

Na týchto stránkach sa pokúsime spoznať, čo je čas, prečo nás väzní; čo je to, čo môžeme urobiť, aby sme neboli stále pripútaní tvrdému a krutému pánovi, ktorý sa vo väčšine prípadov zvykne prejavovať v malom a neškodnom prevedení ako hodinky, ktoré nosíme na ruke.
Keď hovoríme o veľkých súradniciach, ktoré riadia človeka a umiestňujú ho do existencie, myslíme na „čas“ a „priestor“. V akom priestore sa rozvíjame, ako dlho môžeme trvať?.

 

Bola raz jedna rieka >>>

Prof. Jorge A. Livraga

Bola raz jedna rieka, hovorí starodávna východná tradícia, ktorá lenivo tiekla vo svojom pohodlnom bahnistom koryte. Jej vody boli kalné a žili v nich olovene sfarbené ryby, ktoré si v blate hľadali potravu.   
Nakoľko nebola príliš hlboká, žiadneho človeka nenapadlo postaviť cez ňu most, a namiesto toho sa ľudia uspokojili s tým, že do jej lona nahádzali niekoľko veľkých kameňov a vytvorili tak provizórny brod, ktorý vďaka pomalému prúdu nebol takmer nikdy zaplavený. Lesná zver sa cez ňu prosto brodila na plytkejších miestach, víriac pritom svojimi labami jej dno..

 

Filozofické priateľstvo >>>

Delia S. Guzmán

Po stáročia sa takým alebo onakým spôsobom spievali priateľstvu najvznešenejšie chválospevy. Robili to filozofovia a spisovatelia, básnici a ľudia všetkých druhov až po našu dobu, v ktorej aj my naďalej počúvame alebo čítame o priateľstve ako o posvätnom spojení. Pozrime sa však, čo naozaj prežívame v mene tak uctievaného priateľstva.     
Dnes sa všeobecne, až na výnimky, šíri povrchné a nestále „veľké priateľstvo“ odpovedajúce okolnostiam, akoby bolo ešte jedným heslom naviac z tých mnohých, ktoré konzumujeme.

 

Každodenný hrdina >>>

Delia S. Guzmán

Medzi mnohé veci, ktoré sa „už nenosia“, patrí aj to, čo je hrdinské, hrdinský zmysel života. To, čo sa týka hrdinov, patrí knihám, ale už ani nie knihám historickým, ale fantastickým príbehom pre deti, ktoré si krátia čas s hrdinami na papieri či vo filme, pokiaľ nezakročí niektorý z psychológov a nevysvetlí, že také príbehy deformujú detskú myseľ.
Ale navzdory domnelým módam nám život vo svojom bohatom vzorkovníku ponúka oveľa viac hrdinstva, než je človek pripravený prijať.

 

Zlatá rybka >>>

Mgr. Kamila Hermannová

Spomedzi všetkých príbehov, ktoré som počúvala alebo čítala ako dieťa, ma asi najviac uchvátila rozprávka o rybárovi, ktorý jedného dňa chytil Zlatú rybku a tá mu s prosbou, aby ju pustil späť do mora, sľúbila vyplniť tri želania. Rybár na túto ponuku pristúpil a prehovorený svojou ženou žiadal od rybky s každým želaním viac a viac, až mu nakoniec pre zaslepenú túžbu po moci a vlastníctve nezostalo vôbec nič.  
Po vypočutí celého rozprávania sa v mojej detskej hlave začali rodiť neuveriteľné predstavy a úvahy. Spomínam si, že celé moje dni boli vyplnené rozmýšľaním nad nádhernou možnosťou mať tri ľubovoľné želania...

 

K novej zdvorilosti >>>

Prof. Jorge A. Livraga

Toto je bod, ktorého sme sa už niekoľko krát dotkli pri rôznych príležitostiach, lebo je prirodzené a bežné, že sa pod „zdvorilosťou“  rozumie rad zastaralých hodnôt, postojov výlučne „buržoáznych“, ktoré nie sú v súlade s našim ponímaním Nového Človeka.
Slovo zdvorilosť, aspoň v španielskej etymológii, sa vzťahuje k správaniu ľudí žijúcich na „dvore“, a pod dvorom sa rozumie elita, ktorá zvyčajne obklopovala starodávnych princov a kráľov. 

 

Slovenské ľudové tradície >>>

Mgr. Kamila Hermannová, Mária Mihálová

Bohatý slovenský folklór a dodnes uchovávané ľudové tradície majú svoje korene v starodávnych vplyvoch viacerých etnických skupín, ktoré pôsobili na tomto území, a v kultúrnom bohatstve, ktoré nám zanechali. Predovšetkým je to vplyv Slovanský, ale aj predchádzajúci Keltský, Germánsky a Rímsky. Každý z týchto národov sa svojím vlastným spôsobom usiloval o pochopenie Prírody a zákonov, ktoré v nej vládnu, a prostredníctvom sviatkov, obradov a tradícií pomáhal človeku preniknúť do podstaty života a umožniť jeho duši nazrieť za závoj každodenných starostí.

 

Cesta za šťastím >>>

Mgr. Kamila Hermannová

Hľadanie šťastia je určite jednou z univerzálnych charakteristík ľudských bytostí. Odkedy je človek človekom, zaoberá sa otázkou šťastia, hľadá ho, túži po ňom a je ochotný pre získanie šťastia urobiť aj zdanlivo nemožné.
Je isté, že každý z nás môže nachádzať pocit šťastia v niečom inom - niekto v láske, priateľstve, niekto v práci, v prechádzke, hudbe.

 

Umelci a remeselníci >>>

Prof. Jorge A. Livraga

Kde na svete vzniklo umenie? Ako to môžeme určiť? Už pominuli doby vedcov z 19. storočia, ktorí sa v dobrej viere snažili zistiť, v akom roku bolo vynájdené koleso, v akom roku bol objavený oheň, v akom roku sa človek začal plaviť po vode.
Môžeme však povedať, že človek od doby, kedy je človekom, umelecky tvoril. 

 

Grécka mytológia v každodennom slovenskom slovníku >>>

Kultúrna asociácia Nová Akropolis

Mohlo by sa zdať, že v tejto technickej ére nie je miesto pre pojmy, ktoré majú svoj pôvod v mýtoch. No opak je pravdou. V našom každodennom jazyku je mnoho pojmov s koreňmi v mytológii. Avšak nie vždy máme čas sa zamyslieť nad tým, aké slová používame a aký je ich skutočný pôvod a teda i význam.
Vydajme sa teda po stopách grécko-rímskych mytologických pojmov v našom slovenskom jazyku a skúsme poodhaliť ich pravý význam prechádzajúc rôznymi oblasťami každodenného života.

 

Satyrovia – lesní démoni

Mária Mihálová

Satira je dnes popisovaná ako literárny štýl alebo prejav človeka v podobe ostrého, útočného, uštipačného, bezohľadného výsmechu alebo posmechu. V literatúre sa týmto dielom kritizujú nedostatky a chyby. Je to forma, v ktorej sa uplatňuje irónia a sarkazmus. Spôsobuje, že sa človek smeje niečomu, čo stojí skôr na zaplakanie, v lepšom prípade ho podnieti k zamysleniu sa nad chybami a nad tým, ako ich napraviť.

 

Jan Amos Komenský

Viktória Búdová

Veľkého učiteľa s inovátorským prístupom k tomuto poslaniu, jeho revolučné pojmy „opakovanie je matkou múdrosti" a „škola hrou" pozná asi každý. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy a natoľko ním predbehol dobu, že ešte stále škola jeho predstáv zostáva ideálom. Jeho filozofia sa nazýva pansofia a jej ústrednou ideou je myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celé Univerzum.

 

Paracelsus

Renáta Kopcová

Paracelsus bol jednou z najvýraznejších osob-ností dejín medicíny. Nebol len lekárom, ale aj prírodovedcom, mystikom, filozofom, prorokom, astrológom, alchymistom a mágom.
Nevie sa, kedy sa presne narodil, zdroje uvádzajú koniec roka 1493 alebo začiatok roka 1494. Vie sa však, že to bolo v Švajčiarskom pútnickom mieste Einsieldeln, v rodine lekára. Jeho celé meno znie Aureolus Philippus Theophrast Bombastus von Hohenheim.

 

Vojtech Zamarovský

Magdaléna Husárová

Za siedmimi divmi sveta, Dejiny písané Rímom, Ich veličenstvá pyramídy, či Grécky zázrak - to je len niekoľko titulov kníh, na ktorých vyrástli celé generácie Slovákov a Čechov. Vyšli z pera Vojtecha Zamarovského, ktorý sa zapísal do dejín literatúry ako výnimočný popularizátor histórie. Bol prekladateľom a spoluautorom televíznych a filmových dokumentov o staroveku, ale predovšetkým bol skvelým spisovateľom. Napísal 14 kníh, ktoré boli preložené do viacerých svetových jazykov a ich celkový náklad presiahol dva milióny výtlačkov.

Hore