Menu

Jan Amos Komenský

 

Veľkého učiteľa s inovátorským prístupom k tomuto poslaniu, jeho revolučné pojmy „opakovanie je matkou múdrosti" a „škola hrou" pozná asi každý. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy a natoľko ním predbehol dobu, že ešte stále škola jeho predstáv zostáva ideálom. Jeho filozofia sa nazýva pansofia a jej ústrednou ideou je myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celé Univerzum.

Jan Amos Komenský

 

Jeho život

Narodil sa 28.3.1592 v Nivnici pri Uherskom Brode mlynárovi Martinovi Komenskému a Anne Komenskej. Obaja rodičia onedlho zomreli na mor a tak ako 12-ročná sirota odišiel žiť k svojej tete do Strážnice. Ani potom nebol jeho život jednoduchý, on však napriek ťaž-kostiam kráčal húževnato za svojimi ideálmi.

Študoval na viacerých školách a už od počiatkov prejavoval veľký talent. Po štúdiu teológie na univerzite v Nemecku bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Obdobie štúdií sa spája nielen s prijatím mena Amos, ale aj s písaním jeho prvých diel, napr. „Poklad jazyka českého" – úplný latinský slovník. Vytvoril aj mapu Moravy, ktorá sa potom asi 100 rokov kopírovala do holandských a nemeckých atlasov.

Následne začal pôsobiť ako učiteľ a čoskoro sa oženil s Magdalénou Vízovskou. Hoci učil iných, neprestal sa ani on sám vzdelávať. Zaujímal sa o geodéziu, astronómiu, geografiu, históriu, všímal si tiež sociálnu politiku, vzťahy medzi chudobnými a bohatými.

Po Bitke na Bielej hore a nástupe Habsburgovcov na český trón sa jeho život zmenil na veľký útek. Z Čiech boli vypovedaní niektorí českí duchovní, v dôsledku čoho odišiel v roku 1625 do Poľska. Krátko predtým mu na mor zomrela manželka aj obaja synovia. V týchto ťažkých časoch napísal svoje „útešné" listy a známe dielo „Labyrint sveta a raj srdca".

Onedlho sa druhýkrát oženil, vzal si Dorotu Cyrillovú, s ktorou mal štyri deti. Spoločne v roku 1628 odišli do poľského Lešna, kde pobývali do roku 1640, dúfajúc, že sa raz do Čiech vrátia. V Lešne pôsobil ako riaditeľ latinského bratského gymnázia, neskôr bol zvolený za biskupa a pisára Jednoty bratskej a okrem toho sa venoval vypracovaniu pansofie. Tú potom používal pri tvorbe učebníc, z ktorých najslávnejšou je „Dvere jazykov otvorené". Nebola len učebnicou jazyka, ale podávala vybrané poznatky o prírode, vývoji človeka, jeho hmotnej i duchovnej činnosti, o spoločnosti, vzťahu človeka k Bohu v rôznych náboženstvách.

V štyridsiatych rokoch pobýval v Londýne a neskôr v Eblagu, kde bol pozvaný, aby pracoval na reforme anglického a švédskeho školstva. Vtedy začal písať spis „Cesta svetla", kde sa prvýkrát venoval návrhom nápravy ľudstva. V Habsburgovskej Európe jeho reforma navrhnutá pre švédske školy nebola prijatá. A tak odišiel späť do Lešna, kde mu čoskoro zomrela manželka. Tretíkrát sa oženil v roku 1649, vzal si Janu Gajusovú.

V roku 1650 bol pozvaný Jurajom II. Rákoczim do Blatného Potoka, aby tam vypracoval reformu rakúskeho školstva. Napísal tu dielo „Svet v obrazoch", ktoré sa stalo vychýrenou učebnicou. Venoval sa tvorbe školských divadelných hier, pretože ich pokladal za dôležitú didaktickú pomôcku. Z tohto obdobia sú známe aj jeho inšpirujúce prejavy, napr. „O vzdelávaní ducha" či „Fortius znovu živý alebo ako vyhnať lenivosť zo škôl". Posledný pobyt v Lešne ukončil útekom po požiari, pri ktorom mu zhorel dom a celoživotná práca.
Našťastie mal možnosť usadiť sa v Amsterdame, kde mu mestská rada ponúkla čestnú profesúru. Posledné roky boli vyvrcholením jeho literárnej činnosti, vydal viaceré, aj staršie diela, predovšetkým didaktickú zbierku „Opera didactica omnia" a „Všeobecnú poradu o náprave ľudských vecí".

Jan Amos Komenský zomrel 15.11.1670 v Holandsku. Pochovali ho v meste Naarden.

Jan Amos Komenský

 

Výber z diela

Komenský si všímal nedostatky spoločnosti, v ktorej upadali a prekrúcali sa tradičné hodnoty. Alegorickým spôsobom to zachytil v knihe „Labyrint sveta a raj srdca". Hlavným hrdinom je pútnik prechádzajúci mestom pripomínajúcim labyrint plný ľudí, ktorí podľahli klamom sveta a ktorých život stráca zmysel, pretože oni sami stratili spojenie s prírodou, Bohom, sami so sebou. Pútnik dokáže vnímať reálny svet vlastnými zmyslami a rozumom. V závere diela sa po prekonaní nástrah sveta zachraňuje návratom do vlastného srdca, kam ho zavolal sám Boh. „Navráť sa, odkiaľ si vyšiel, do domu svojho srdca, a zatvor za sebou dvere."

Významným je jeho dielo „Všeobecná porada o náprave ľudských vecí", v ktorom prezentoval svoju pansofiu ako filozofiu univerzálnej životnej múdrosti, ucelený a usporiadaný systém poznania. Zdôrazňoval, že je podstatné, aby sa zdokonaľovali všetci a vo všetkom, čo zdokonaľuje ľudskú prirodzenosť. Dôležitým sú schopnosti vedieť, chcieť a konať.

Jeho posolstvo

Hoci sú jeho diela písané starodávnym štýlom, ich podstata je plná právd a rád, ktoré sú univerzálne a nadčasové. Vďaka tomu vieme, že každý z nás sa môže stať „drahokamom opracovávaným vzdelávaním ducha k ušľachtilosti".

 

Viktória Búdová

Kultúrna asociácia Nová Akropolis


Použitá literatúra:
KOMENSKÝ, J. Amos, 1970. Labyrint světa a ráj srdce. Praha : Odeon, 1970. 216 s.
ČAPKOVÁ, Dagmar, 1992. Učiteľ učiteľov. Bratislava : SPN, 1992. 201 s.

Hore