Menu

Ukážky z diel: Etika Níkomachova

Ukážky z diel: Etika Níkomachova od Aristotela

 

Ak pripustíme, že je cnosť dvojaká, jedna rozumová a druhá mravná, tak rozumová cnosť vzniká a rastie väčšinou z učenia, preto potrebuje skúsenosti a čas. Naproti tomu cnosť mravná (etická) vzniká zo zvyku, odkiaľ dostala aj meno, ktoré sa iba málo odlišuje od slova „zvyk" (ethos).

Z toho je zrejmé, že žiadna mravná cnosť nám nie je daná prirodzene, pretože nič z toho, čo je prirodzené, nemôže byť zmenené zvykom - napríklad kameň, ktorý sa prirodzene pohybuje smerom dolu, si nemôže navyknúť pohybovať sa smerom hore, aj keby ním niekto tisíckrát hádzal, aby si zvykol. A tak isto ani oheň si nemôže navyknúť, aby sa pohyboval dole a vôbec, čokoľvek iného si nemôže navyknúť na niečo, čo je proti jeho prirodzenosti. Preto nám cnosti nie sú dané ani od prirodzenosti, ani proti prirodzenosti, ale máme prirodzenú schopnosť, aby sme ich nadobudli. Zvykom sa potom završujú.

Ďalej schopnosti toho, čoho sa nám prirodzene dostáva, najskôr prinášame so sebou a až neskôr prejavujeme príslušné činnosti, ako to naopak môžeme pozorovať pri zmysloch – pretože príslušný zmysel sme nenadobudli z častého videnia alebo z častého počutia, naopak používali sme ho, pretože sme ho mali, nie pretože by sme ho používaním nadobudli - cnosti však nadobúdame predošlou činnosťou, tak ako to je aj pri ostatnom umení. Pretože ak sa máme naučiť niečo, čo máme vykonávať, naučíme sa to tým, že to konáme. Napríklad ten, kto stavia, stáva sa staviteľom, a ten, kto hrá na gitaru, stáva sa gitaristom. Rovnako tak spravodlivým konaním sa stávame spravodlivými, umierneným konaním umiernenými a statočným statočnými.

Tomu nasvedčuje aj úkaz, ktorý vídame v obciach. Zákonodarcovia totiž robia občanov dobrými tým, že ich tomu privykajú, a to je želaním každého zákonodarcu, ktorý ak tak nekoná chybuje, a tým sa líši dobrá ústava od ústavy zlej.

Ďalej každá cnosť vzniká z tých istých príčin, z ktorých aj zaniká, rovnako ako aj umenie. Z hry na gitaru sa totiž stávajú tak dobrí, ako aj zlí gitaristi. Podobne aj stavitelia a všetci ostatní, pretože z dobrej stavby budú dobrí stavitelia, zo zlej zlí. Ak by to tak nebolo, neboli by potrební učitelia, ale každý človek by sa rodil ako dobrý alebo zlý. A tak je to aj s cnosťami: ak konáme v styku s ľuďmi, stávame sa jednak spravodlivými a zároveň nespravodlivými, a ak konáme v nebezpečenstve a zvykáme si báť sa či nebáť, stávame sa jednak statočnými a zároveň zbabelými. Podobne i v túžbach a zlosti. Jedni sa iste stávajú umiernenými a prívetivými, druhí neviazanými a impulzívnymi, podľa toho, či sa chovajú v situáciách tak či onak. Jednoducho, stavy vznikajú z rovnakých činností. Preto je potrebné, aby sme činnostiam dali určitú povahu, pretože stavy sa riadia ich rozdielmi. Takže nie málo záleží na tom, či si zvyká človek hneď od mladosti konať tak či onak, ale naopak mnoho na tom záleží, či dokonca všetko.

 

Aristoteles

Hore