Menu

Delia Steinberg Guzmán - Filozofia pre život

Život nám často predkladá otázky o zmysle toho, čo prežívame, o tom, ako vyriešiť dilemy, s ktorými sa stretávame, či sme schopní uskutočniť naše sny a túžby…
Vtedy nám prichádza na pomoc Filozofia, prinášajúc kľúče, ktoré nám odkrývajú záhady.

Delia Steinberg Guzmán, Medzinárodná riaditeľka Novej Akropolis, nám o tom podáva dobrý dôkaz prostredníctvom nasledujúcich úvah, o ktoré sa chceme na týchto stránkach podeliť s našimi priateľmi.
Keďže veľkú časť svojho času venuje skúmaniu a vyučovaniu Dejín Filozofie, môžeme povedať, že je znalkyňou bohatého vlastníctva, ktoré Ľudstvo zdedilo od toľkých hľadačov Pravdy. Navyše má talent vysvetľovať pojmy s jednoduchosťou a jasnosťou, približujúc veľké odpovede Múdrosti všetkých čias nášmu súčasnému svetu.

Jej slová nás vyzývajú žiť vedome a nadviazať dialóg s našim vnútorným bytím za pomoci nadčasových učení.

Delia Steinberg Guzmán
 
 
 
 
 
 
 
 
Stránka 1 z 3
… jedna z najväčších chýb ľudí: vedia, ako sa veci robia, ale keď príde ich čas, uskutočňujú ich, akoby to nevedeli… Problém nie je v tom, vedieť viac, ale žiť to, čo vieme.
J. A. Livraga (Alchymista)
Hnevlivý človek je dvojakým otrokom. Je otrokom seba samého, pretože jedna časť jeho Duše, tá, ktorá je hrubšia a drsnejšia, je mocnejšia, ako jeho Duša jemnejšia a mysliaca. Je tiež otrokom ostatných… Strata kontroly nad nami samotnými nás ponecháva pod kontrolou tých, ktorí vedia ťažiť z tejto situácie vo svoj prospech. Duša hnevlivého človeka je v rukách iných…
Prečo nazývame životom len ten, ktorý sa prejavuje v hmotných telách? Nenaučili sme sa snáď, že hmota je najpominuteľnejším, čo máme a tým pádom sa najľahšie poškodí, pokazí, ochorie, zničí, zanikne?
Aj keď sú takí, ktorí hovoria o odvahe rozumovej a odvahe inštinktívnej, nazdávame sa spoločne s Platónom, že keď sa tieto duality prejavia tak jasným spôsobom, je to preto, že daný človek nevedel vniesť do svojho vnútra poriadok.
Mali by sme sa naučiť rozlišovať tri základné typy konania, ktoré tvoria paletu nášho správania sa:
 
Mať ťažkosti s pracovaním v kolektíve je znakom egoizmu. A egoizmus je podstatnou prekážkou vo vlastnej vnútornej práci. Ten, kto nevie spolužiť s druhými, nevie žiť ani sám so sebou.
Ten, pre koho je kritika bežným kritériom, je človek zatrpknutý svojimi vlastnými neúspechmi a tak egoistický, že hádže vinu na druhých. Vidí chyby len na druhých a nepripúšťa ani svoju najmenšiu chybu, a ani tie, na ktoré je upozornený.
Podľa všetkého, apatickosť a stabilita sú si zdanlivo podobné. Veľký rozdiel sa nachádza v stupni vedomia, ktoré odlišuje jednu od druhej. Aby sme ostali apatickí, nie je potrebné žiadne vedomie; pre dosiahnutie stability je potrebné prejsť všetkými štádiami pohybu prekonávajúc a syntetizujúc ich v dynamickej rovnováhe, ktorá skrýva aktívne, vedomé srdce.
Rovnosť sa nachádza v našich dušiach, v cieli, ku ktorému postupujeme, v učeniach, ktoré zdieľame, v priestoroch, v ktorých pracujeme. A taktiež v mnohých iných veciach podobných tým, ktoré sme uviedli.
Egocentrizmus znamená cítiť sa centrom sveta a udalostí. Znamená to chcieť byť najdôležitejší, byť centrom pozornosti iných…
Hore