Ústrednou myšlienkou bolo: Vyhovuje spoločnosť potrebám človeka? Fromm hovorí o novom spoločenskom cieli, o komunite prepojenej bratskou láskou, spravodlivosťou a pravdou – o „novej stavbe, ktorá je od základu ľudská“.

Jedným zo záverov prednášky bolo, že čas nie je možné objektívne merať hodinami, a že človek sa môže naučiť čas riadiť, kontrolovať a dokonca čas vytvárať.

Skupina dobrovoľníkov vyzvala náhodných idúcich okolo Londýnskej národnej galérie, aby povedali čo pre nich znamená "umenie" a následne s nimi vyvolali na túto tému krátku diskusiu.

Bolo inšpirujúce, že u mnohých ľudí bolo umenie skutočným transformačným prvkom v ich živote. Vytvorením spojenia medzi filozofiou a umením mnohí ľudia zbadali umenie ako spôsob pochopenia a transformácie stavu človeka.

Dialóg pokračoval o niekoľko dní akciou v centre Novej Akropolis v Londýne. Rôzni rečníci prezentovali filozofiu v poézii, maliarstve, architektúre a hudbe, pričom sa hodnota umenia počas tohto obohacujúceho večera stávala stále jasnejšou.

Na prechádzke ulicami starého mesta, ktorú viedol profesor archeológie, sa účastníci zoznámili s hlavnými symbolmi, budovami a históriou slobodomurárov.

Medzi inými sme spoznali veľkoleposť umenia Mezopotámie a Egypta.
Orientálny inštitút založil v roku 1919 slávny egyptológ James Henry Breasted s cieľom podporiť interdisciplinárne štúdium starovekých civilizácií a predovšetkým Blízkeho východu.

Uskutočnilo sa niekoľko aktivít, kde sa zdôraznila úloha filozofa ako hľadača pravdy žijúceho hodnotami, ktoré môžu zmeniť náš život a svet okolo nás.

Všetci umelci spoločenstva priniesli svoje diela, svoju hudbu, svoje maľby, skrátka svoje umenie a medzi kávami a čokoládou sa každý vyjadril najkrajším možným spôsobom.