Menu

Od apatickosti k stabilite

Podľa všetkého, apatickosť a stabilita sú si zdanlivo podobné. Veľký rozdiel sa nachádza v stupni vedomia, ktoré odlišuje jednu od druhej. Aby sme ostali apatickí, nie je potrebné žiadne vedomie; pre dosiahnutie stability je potrebné prejsť všetkými štádiami pohybu prekonávajúc a syntetizujúc ich v dynamickej rovnováhe, ktorá skrýva aktívne, vedomé srdce.

Rozvoj vedomia prostredníctvom konkrétnych zážitkov a hodnotných skúseností jasne prijatých, to je konanie, ktoré by sme mali uskutočňovať ako učeníci… Postupujeme teda od prvotných stavov nevedomého pokoja k neustávajúcemu pohybu bytosti, ktorá je schopná obsiahnuť všetko z centra svojej sféry.
 
Činnosť je v tomto zmysle výzva k evolúcii… Poznanie nie je tým, čo nás transformuje, transformuje nás činnosť, ktorú môžeme nechať vyplynúť z toho, čo vieme. Ani pocity nie sú tým, čo nás mení, ale je to adekvátne vyjadrenie, ktoré im dávame. A to, čo nás obohacuje, nie je nahromadená energia, ale tá, ktorú uvedieme do činu. A to, čo mení beh dejín, zastavuje bolesť a prináša dobro, nie sú založené ruky. Len ruky v činnosti môžu dosiahnuť tento zázrak.
Hore