Strach paralyzuje len vtedy, keď sa mu pripisuje definitívna hodnota: strach a nič než strach. Strach otvára cestu odvahe, keď sa chápe ako pokušenie: je potrebné naučiť sa vidieť nebezpečenstvá, reálne alebo imaginárne, aby sme vedeli s čím a s kým bojujeme. Strach je v tomto prípade podnet k odvahe. Keď vieme, čoho sa bojíme, môžeme konať a rásť a dosiahnuť tak veľkosť toho, z čoho máme strach.

Ktorý zo strachov je prvým nepriateľom na ceste k múdrosti? Už to vieme, ale musíme to vyskúšať. Múdrosť neznamená naplniť si hlavu myšlienkami, ktoré sa nikdy nebudú aplikovať (práve zo strachu alebo zo zbabelosti, alebo z pohodlnosti, čo je iná z foriem strachu a zbabelosti); múdrosť znamená naučiť sa žiť, rozvíjať sa, začať sa cítiť silnejší a istejší.

Je zrejmé, že aby sme dosiahli múdrosť, je potrebné prejsť mnohými neznámymi cestami, je potrebné preraziť si cestu hustým lesom skúseností; zastaviť sa kvôli strachu, dúfať, že sa vyhneme týmto stretnutiam s nepoznaným znamená takmer odkladať nevyhnutný zmysel života a čo je horšie, žiť v neustálom tieni strachu z toho, čo nás čaká, z toho, čo sme mohli urobiť a neurobili sme v očakávaní vnútorného hrdinu, ktorého zrodenie stroskotalo v priemernej pohodlnosti toho, kto nechcel zvíťaziť nad prekážkami.

Život je pokladnica múdrosti, keď sa učíme víťaziť nad strachom pri každom kroku. Ide o tvoj život, o tvoje kroky. Nemaj strach.