Naše myšlienky sú platné do takej miery, do akej sú pre nás a pre ostatných dobré a správe a do akej ich môžeme spojiť s najlepšími pocitmi, aby sme ich neskôr mohli najvhodnejším spôsobom aplikovať. Osamotená myšlienka, bez pocitu a následného konania, je myšlienka odsúdená na smrť.

Každodenná prax je tá, ktorá nám ukazuje, aké ťažké je uviesť do činov to, čo si myslíme; všeobecne ostávame skôr na úrovni snov alebo lepšie povedané snenia, upokojujúc tak naše túžby a vyhýbajúc sa úsiliu, ktoré si vyžaduje každá myšlienka, aby sa pretransformovala do konkrétnej reality.