Žijeme vo svete, kde sa blahobyt stal prvým predmetom konzumu. Prinajmenšom sa to deje v takzvaných rozvinutých krajinách. Nečudo, že pre mnohých sa toto hľadanie stáva motívom ich existencie.

Avšak každodenný a reálny život nám ukazuje dosť odlišnú panorámu. Hľadanie blahobytu je beh bez konca.

Ten, kto hľadá vášnivo, zúfalo, blahobyt, ktorý sa nachádza mimo neho samotného, vstupuje do labyrintu, z ktorého je ťažké vyjsť a môže sa stať, že celý jeden život strávi križovaním mylných ciest, ktoré vedú k iným, ešte viac pomýleným. Ten, kto sa ocitne v takejto situácii, bude vždy žiť v závislosti od iných osôb a okolností: bude natoľko šťastný, nakoľko mu to dovolia osoby, s ktorými žije a dostane tak veľa alebo tak málo uspokojení, ako mu nadiktujú okolnosti.

Podstata všetkého blahobytu pochádza z Duše, ktorá, slovami J. A. Livragu "netúži po blahobyte, pretože je prirodzene blažená"… Je potrebné v Duši hľadať mieru nášho blahobytu, pretože Duša je od prirodzenosti prameňom všetkého blahobytu.