Mali by sme sa naučiť rozlišovať tri základné typy konania, ktoré tvoria paletu nášho správania sa:

 

a, Činy, ktoré nás vracajú späť, tie, ktoré pochádzajú z úrovne čisto inštinktívnej, impulzívnej a vášnivej, tie, do ktorých vlastná vôľa nijako nezasahuje, nech akokoľvek tvrdíme "robím to, čo chcem."

 

b, Činy, ktoré nás držia pripútaných na jednom mieste, nie v priestore ale v evolúcii. To sú činy mechanické a rutinné. Aj keď je isté, že mnohé z nich potrebujeme, aby sme si uľahčili život a mohli venovať svoje myšlienky iným záležitostiam, prílišná mechanickosť sa končí tým, že ochromí aj myseľ. Vieme, že chodenie, pohybovanie jazykom pri rozprávaní, písanie na stroji alebo na počítači, určité pohyby pri riadení automobilu a mnohé iné podobné príklady sú zvyky, ktoré nám umožňujú ušetriť čas. Avšak pohodlnosť persony, ktorá sa vždy snaží šetriť úsilím v akomkoľvek zmysle, spôsobuje, že všetky tieto opakovania bez väčšieho vedomia sa prenesú na iné úrovne, kde je nevyhnutná bdelosť v každom okamihu.

 

c, Činy, ktoré nám dovoľujú rásť. To sú činy inteligentné, tie, ktoré vnášame do nášho života preto, aby sme dosiahli vyššie ciele. Sú to nové skúsenosti, nové kroky, ktoré podnikáme pri dobývaní vlastného Ja, vnútornej osi.