Jedna z najväčších ťažkostí, na ktorú učeník na svojej ceste naráža, je to, čo zvyčajne nazývame "osobné problémy"…

Prečo máme tieto osobné problémy, v podstate emocionálne? Kvôli nedostatočnému poznaniu našich vlastných emotívnych pohnútok a v dôsledku toho kvôli nemožnosti vyriešiť konfliktné situácie, ktoré nastávajú…

Vo všeobecnosti postoj k problému pozostáva z hľadania ľahkých a rýchlych riešení, ktoré nezahŕňajú vlastnú vôľu. Bežíme k ľuďom, ktorých poznáme, žiadame pomoc od jedných i druhých, až kým horizont nezačernie nedostatkom východísk. Problém blokuje toho, kto hľadá riešenie mimo seba a hlavne toho, kto vychádza z princípu, že je to nespravodlivosť od života, ktorá ho podrobuje takému nešťastiu. Negatívne emócie získavajú územie, myšlienky sa stávajú stále viac zmätené, organizmus začína odzrkadľovať úzkosť a problém naberá rozmer neprekonateľnej hory. Neostáva nič len utrpenie, beznádej, podráždenosť, agresia voči iným pre časť viny, ktorú by mohli niesť…

Je nevyhnutné pozdvihnúť sa nad problém a zármutok, aby sme našli odpoveď.

Ak vieme, že koreň ťažkosti sa nachádza na úrovni afektov, je nutné pracovať s mentálnou energiou, aby sme prekonali negatívnu emocionálnu atmosféru. Na začiatku sa to môže zdať ťažké, ale všetko je ťažké, kým sa to prvý krát neskúsi. Je nutné vyvinúť úsilie a vystúpiť o jeden schod, dostať sa nad mraky a prísť k jasu vlastného chápania. Nie sme všetci múdri, to je pravda, ale všetci máme súhrn viac alebo menej dôležitých skúseností, aby sme mohli hľadať možné odpovede na zlo, ktoré nás sužuje. Musíme sa vedieť dostať až do nášho zákutia riešení. Niektoré budú neužitočné, iné čiastočne platné a nebudú chýbať ani naozaj dobré. A môžeme skúšajúc a skúšajúc, s dobrou vôľou a bez úzkosti pokrivenej emotívnosti, získať nové skúsenosti, ktoré budú užitočné pre ďalšie príležitosti.