Rovnako, ako chápeme to, čo je biele, pretože to porovnávame s tým, čo je čierne, chápeme Zákon na základe dôsledkov, ktoré vytvára v nás, v našich existenciách…

Zakaždým, keď sa vzdialime od cesty, narážame do postranných múrov, ktoré nás, vzhľadom na ich elasticitu, navracajú na správnu cestu. Tieto údery môžu byť viac alebo menej silné, viac alebo menej bolestivé, úmerne k nášmu odchýleniu sa od Zákona. Ale keby sme nemali tieto bolestivé následky, neobrátili by sme oči našej duše k príčine bolesti, nezaujímali by sme sa o príčiny našich chýb, nesnažili by sme sa vyhnúť našim omylom, ani ich analyzovať, aby sme našli nedostatky.

Jedna vec je žiť Karmu pasívne, znášajúc jej výstrahy s duchom rezignácie, iná vec, úplne odlišná, je snažiť sa vysvetliť si ju, aby sme sa vniesli do Prúdu Života, do jeho Zmyslu. Namiesto toho, aby sme sa zastavili pri sťažnostiach a egoizme, ktorý nás núti považovať našu bolesť za jedinečnú, namiesto utápania sa v slabosti plynúcej z otázky "prečo práve ja", je potrebné pátrať po príčinách. To, čo sa deje, je dôsledok; dôsledok čoho?

A pripomeňme si ešte raz, že skutočný filozof sa neuspokojuje s otázkami. Hľadanie príčin je prvou logickou reakciou osobnosti. Najdôležitejšia je odpoveď na otázky, pochopiť koreňtoho, čo sa nám deje a prestať sa považovať za večne prenasledovaných životom, aby sme sa mohli stať Učeníkom, ktorý sa učí zo všetkého, čo sa mu prihodí.